Topoľ osikový – osika (Populus tremula)
Najrozšírenejší a najmenší európsky topoľ, vzácne dorastajú do výšky 15 m. Osika má hladkú striebristozelenú kôru, ktorá sa časom mení na hnedú alebo sivú a jemne lesklé vetvičky. Možno ju ľahko určiť podľa takmer okrúhlych, jemne zúbkovaných listov, ktoré sa aj pri najmenšom vánku trepocú zo strany na stranu na dlhých listových stopkách. Srdcovité nezubaté listy sa vytvárajú na dlhých výhonkoch (vlkoch), ktoré vyrastajú okolo stromu a často tvoria rýchlorastúce húštiny. Predtým ako sa objavia listy, vytvoria samčie stromy lesklé nevýrazné jahňady, 4-8 cm dlhé. Samičie stromy majú zelené jahňady, ktoré sa v máji stanú bielymi a vypustia páperisté semená. Osika nie je rozšírená len geograficky od polárnych oblastí po Stredomorie a cez celú Áziu, ale má aj širokú ekologickú amplitúdu. Najčastejšie ju možno nájsť vo vlhkých lesoch, na hrádzach a sutiach a na mokrinách, často spolu s brezou previsnutou. V lesoch jej prítomnosť prezrádzajú pomaly sa rozkladajúce opadané listy, ktoré ostávajú na zemi žlté aj počas zimy, a potom zčerňejú.